Doplnila, že na vyzdobenej čečine sú nainštalované štyri sviečky. "V
pôvodnej verzii bolo medzi nimi aj 19 menších sviečok symbolizujúcich
dni medzi nedeľami a ich postupným zapaľovaním slúžil veniec v podstate
ako adventný kalendár," spresnila Beňušková. Jeho základné
komponenty, ako ihličie, sviečky a drobné ozdoby, sú identické s
vianočným stromčekom, ktorý predstavuje tradičný symbol Vianoc.
"Ľudia si adventné vence vyrábajú aj sami, medzi priateľmi a
príbuznými býva i predmetom obdarovania. Pre niektorých je samotná
príprava adventného venca doma súčasťou rodinnej tradície," uviedla
etnologička. Vence podľa nej zdobia nielen domovy ľudí či kancelárie,
ale imitácie nadrozmerných adventných vencov inštalujú na verejných
priestoroch, kde tiež slúžia ako merač času.
Vianočná výzdoba v podobe vencov či napríklad zelených ihličnatých kytíc
alebo najrozličnejších vianočných ozdobných inštalácií sa dáva tiež na
brány, vchodové dvere domov a do okien. "Bez ohľadu na náboženské
vyznanie zostávajú v domácnostiach vence či iná adventná výzdoba
vystavené buď do Štedrého dňa (24. 12.), keď ich nahradí vianočný
stromček, alebo ako dekorácia navodzujúca atmosféru počas celého
vianočného obdobia," doplnila.
Na odpočítavanie času do Vianoc sa využíva aj adventný kalendár, ktorý
je určený pre deti a vznikol na prelome 19. a 20. storočia. Môže mať
podobu vrecúšok, ponožiek, v obchodnej sieti ide obvykle o škatuľu s
papierovými okienkami. "Základ tvorí 24 obrázkov na uzavretých okienkach, ktoré si deti po jednom každý deň od začiatku decembra otvárajú," spresnila Beňušková. Kúsky čokolády sa do kalendára začali vkladať koncom 50. rokov 20. storočia. "Na Slovensku sa v obchodnej sieti začali papierové adventné kalendáre s čokoládami predávať v 80. rokoch 20. storočia," doplnila.
Zároveň podotkla, že zdobené boli na obale napríklad námetmi hračiek,
vianočným stromčekom či v tom čase Dedom Mrázom a po roku 1989 aj
obrázkami s biblickými námetmi.